3. Základné teoretické východiská EDUvolúcie

V koncepcii EDUvolúcia používame pojem vzdelávanie vo význame ako maximálny rozvoj potenciálu jednotlivca a komunity. Vzdelávacím procesom potom rozumieme interakciu medzi vzdelávajúcim sa a vzdelávacím prostredím.

Čo sa myslí pod pojmom potenciál a vzdelávacie prostredie?

Potenciálom môžeme nazvať všetky predpoklady jednotlivca a komunity pripravené rozvíjať sa v priaznivom vzdelávacom prostredí. Potenciál môžeme pripodobniť predpokladom semienka rastliny vzklíčiť a vyrásť v priaznivom životnom prostredí. Priaznivé prostredie je také, ktoré poskytuje semiačku a rastline optimálne podmienky pre rast a rozvoj. V prípade vzdelávania je podstata rovnaká. EDUvolúcia sa zameriava na tvorbu vzdelávacieho prostredia priaznivého pre maximálny rozvoj potenciálu jednotlivca a komunity. Na to, aby vedela, čo má vzdelávacie prostredie ponúknuť a aké má mať parametre, potrebuje podrobnejšie analyzovať štruktúru ľudského potenciálu.

Ľudským potenciálom rozumieme predpoklady zakódované v ľudskej genetike, ktoré majú tendenciu realizovať sa. Tento ľudský genetický kód sa demonštruje v priebehu vývinových štádií človeka v závislosti od individuálnych špecifík jednotlivca a prostredia, v ktorom žije.

EDUvolúcia vychádza zo sedemzložkovej štruktúry ľudského potenciálu, ktorý v sebe zahŕňa tri sféry ľudskej bytosti - telesnú, duševnú a duchovnú.

schema-vzdelavacej-interakcie

Sedemzložková štruktúra ľudského potenciálu:

  1. uspokojiť potreby
  2. prosperovať
  3. budovať vzťahy
  4. uplatniť vôľu
  5. seba vyjadriť
  6. zosúladiť sa so svedomím
  7. seba uplatniť

Prvé tri sa viažu k telesnej, tretia až piata k duševnej, piata až siedma k duchovnej sfére.

Symetricky na druhej strane priaznivé vzdelávacie prostredie poskytuje možnosti rozvíjať všetkých sedem zložiek ľudského potenciálu. EDUvolúcia preto definuje sedem typov vzdelávacích prostredí, ktoré sa viažu k niektorej z troch prislúchajúcich sfér - kultúrnej, sociálnej a hospodárskej. Pri pomenovaní týchto typov vychádzame z charakteristík pedagogických prístupov.

Sedem typov vzdelávacích prostredí:

  1. direktívne
  2. protektívne
  3. provokatívne
  4. celostné
  5. autentické
  6. amikatívne
  7. autonomické

Prvé tri sa viažu na hospodársku sféru, tretia až piata na sociálnu sféru a piata až siedma na kultúrnu sféru.

vzdelavacie-prostredia

Podrobnejšia charakteristika vzdelávacích prostredí:

  1. Direktívne – poskytuje podmienky, ktoré podporujú vytváranie návykov uspokojovať základné cyklicky sa aktualizujúce ľudské potreby. Cyklické uspokojovanie základných potrieb (zdroj: Maslowova hierarchia potrieb) sa stáva pravidlom, teda direktívou, čo charakterizuje toto prostredie a pedagogický prístup. Pedagóg formou opakovanej hry s deťmi podporuje vytváranie pravidelného režimu a výsledkom je návyk uspokojovania aktualizovaných potrieb. V etickej rovine ide o rovnováhu medzi pólmi lakomosti a márnivosti, vzorom cnosti je štedrosť.
  2. Protektívne – poskytuje základné podmienky pre budovanie si bezpečného telesného, duševného a duchovného vývoja a rastu, kde kľúčovou potrebou je potreba bezpečia a istoty, motívom je výkon a úspech. Dominantný pedagogický prístup upriamuje pozornosť na rozvoj aktivity, vitality, pružnosti, výkonnosti v pohybových aktivitách, bystrosti rozumu a pohotovosti v kritickom úsudku a tvorivosti v myslení. Pedagogickým cieľom je rozvinúť zručnosti a spôsobilosti, ktoré pre človeka znamenajú zaistenie budúcnosti. Pohybuje sa medzi pólmi nedostatku (askéza) a prebytku (obžerstvo) a smeruje k optimálnej miere uspokojovania prirodzených ľudských potrieb. Vzorom cnosti je tu striedmosť.
  3. Provokatívne – poskytuje podmienky pre rozvoj sily osobnostnej príťažlivosti, ktorá sekundárne uspokojuje potreby prijatia, spolupatričnosti a úcty a hlavnou motiváciou sú citovo-postojové činitele. Prakticky to znamená rozvoj sociálnych zručností v nadväzovaní a udržiavaní blízkych osobných vzťahov. Dominuje tu pedagogický prístup, kedy pedagóg v komunikácii prejavuje svoju osobnosť, istú dávku príťažlivosti, tajomnosti (neodhalí všetko), nevšednosti, čím udržuje záujem a pozornosť inej osoby. Eticky smeruje k rovnováhe medzi pólmi pasivity a hyperaktivity. Vzorom cnosti je činorodosť.
  4. Celostné prostredie – poskytuje v jednom celku všetky vyššie a nižšie uvedené prostredia a pedagogické prístupy. Celostný (inkluzívny) pedagogický prístup ich rešpektuje a uznáva ako rovnocenné, to isté platí aj vo vzťahu k žiakom a študentom, ktorí slobodne fungujú v režime sebariadeneho a samoriadeného vzdelávania a dotvárajú rozmanitosť tohto prostredia. Celostné prostredie poskytuje maximálny záber možností pre uspokojovanie celej škály potrieb, ktorú súhrnne predstavuje potreba rešpektu a uznania. Základným motívom je sebaregulačný faktor a uplatnenie vlastnej vôle. Pedagóg vystupuje ako zjednocovateľ rôznorodého a v etickej rovine vyvažuje póly závisti a zloprajnosti (nenávisti), jeho vzorom cnosti je dobroprajnosť.
  5. Autentické – poskytuje podmienky pre rozvoj sebapoznania a autentického sebavyjadrenia. Sekundárne uspokojuje potrebu poznávania a napĺňa túžbu po slobode. V pedagogickom prístupe dominuje imaginácia, zvedavosť a túžba po dobrodružnom hľadaní a poznaní pravdy o prírode, spoločnosti, duchovne a sebe samom. V etickej rovine vyvažuje póly medzi pretvárkou a ohováraním. Vzorom cnosti je poctivosť (autenticita).
  6. Amikatívne – poskytuje podmienky pre rozvoj svedomia, vnútornej harmónie osobnosti a harmónie vzťahov s ostatnými členmi spoločenstva. Sekundárne napĺňa potrebu harmónie a estetické potreby. Dominuje pedagogický prístup, ktorý inšpiruje k rozvoju vnútornej krásy a harmonického spolužitia v komunite a v ľudskom spoločenstve. Pedagóg vystupuje ako inšpiratívna osobnosť, ktorá sa v etickej rovine pohybuje medzi pólmi strachu a hnevu a vzorom cnosti je zmierlivosť.
  7. Autonomické – poskytuje podmienky pre rozvoj sebakoncepcie a sebaedukácie na základe vlastných skúseností a morálnych hodnôt, ktoré si jednotlivec zvnútornil. Sekundárne uspokojuje potrebu sebarealizácie. Dominuje pedagogický prístup, ktorý sebarealizáciu zámerov študenta alebo komunity podporuje. Pedagóg vystupuje ako zrelá osobnosť v role sprievodcu a využíva intuíciu a víziu ako hlavnú motiváciu rozvoja. Eticky vo vnímaní seba balansuje medzi pólmi malomyseľnosti a pýchy, vzorom cnosti je pokora.

Z pohľadu kultúrnej sféry môžeme hovoriť o siedmich archetypoch osobností, o siedmich hodnotových orientáciách (cnosti) a siedmich svetonázorových prúdoch.

Z pohľadu sociálnej sféry hovoríme o siedmich politických prúdoch, o siedmich typoch riadenia a siedmich typoch vzťahov.

Z pohľadu hospodárskej sféry môžeme hovoriť o siedmich typoch profesií, o siedmich typoch výroby a siedmich typoch zdrojov vrátane prírodných.

Z tohto teoretického základu môžeme odvodiť architektúru rôznych mikro-vzdelávacích prostredí, EDUték, ako projektov na výstavbu vzdelávacích parkov, fariem, domov, záhrad, dielní, a ďalších. Viac o tom v kapitole 8. Taktiež od tohto teoretického základu odvodzujeme štruktúru samosprávy a jej celonárodného orgánu EDUpolis a lokálneho orgánu EDUdéma. Viac v kapitole 4.

Tri vrstvy samosprávy

Samosprávu EDUvolúcie tvoria reprezentanti siedmich zložiek ľudského potenciálu a siedmich typov vzdelávacích prostredí v troch vrstvách, ktoré smerom zhora nadol vytvárajú právny rámec záväzný pre nižšiu vrstvu. Platí zásada, že horná vrstva sa riadi princípom SLOBODY, stredná princípom ROVNOSTI, dolná princípom BRATSTVA a nie je možné tieto princípy zamieňať či koncentrovať.

Horná vrstva je zameraná na vymedzenie a ochranu kultúrnych hodnôt a duchovných práv a uplatňuje princíp slobody. Zmluva o týchto právach nemá iné záväzky ako záväzok neobmedzovať tieto práva a nikoho nedonucovať k tomu, aby sa ich vzdal alebo ich upieral inej osobe. Konkrétnejšie ide o právo jednotlivca (vzdelávajúceho sa) a komunity na sebavyjadrenie, na svedomie (hodnotová orientácia) a sebauplatnenie vs. právo poskytovateľa vzdelávacích služieb na ponuku autentického poznania, harmonizovaného hodnotového prúdu a vzorov vyzretých sebanaplnených osobností.

Strednú vrstvu tvoria tri sociálne subjekty - roly. Je zameraná na úpravu duševných a sociálnych práv na princípe rovnosti práv i povinností. Vymedzuje tri základné sociálne roly - testovaný, tester a facilitátor. Predstavujú transformované roly podľa Karpmanovho dramatického trojuholníka - obeť, prenasledovateľ a záchranca, ktorých názvy sme pre tento projekt prispôsobili.

Dolnú vrstvu tvoria tri základné subjekty vzdelávacieho trhu - klient, poskytovateľ a podporovateľ. Upravujú sa tu podmienky telesných a hospodárskych práv na princípe "bratstva". Tento princíp rešpektuje skutočnosť, že každý subjekt vzdelávacieho trhu má rozdielnu výbavu telesných, duševných i duchovných schopností, rozdielny potenciál, potreby i motiváciu, a rovnako aj iné časové a priestorové možnosti. Dolná vrstva sa zameriava na takú úpravu zmluvných podmienok, ktorá spomínané rozdiely a špecifiká rešpektuje a ctí si.

Táto vrstva vymedzuje všeobecné zmluvné podmienky tak, aby bola zachovaná rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Aktérmi vzdelávacieho trhu sú predovšetkým: vzdelávajúci sa - študent, žiak/zákonný zástupca - ako klienti, ďalej pedagógovia, sprievodcovia, mentori, kouči, zriaďovatelia vzdelávacieho prostredia ako poskytovatelia vzdelávacích služieb, alebo rodiny, komunity, samosprávy, zamestnávatelia - ako podporovatelia či donori.

Aktéri vzdelávacieho trhu sa zaregistrujú v registri MV SR cez špeciálnu digitálnu platformu. Zaregistrované subjekty potom môžu samoriadene uzatvárať zmluvy o spolupráci v medziach vyšších právnych noriem a registrovať ich v registri platformy.

Táto vrstva upravuje záväzné podmienky pre efektívne riešenie sociálnych konfliktov. Zároveň je prevenciou voči prehlbovaniu napätia, ktoré vedie k patologickým vzťahom a patologickej komunikácii.

Dolnú vrstvu tvoria konkrétni aktéri vzdelávacieho trhu so špecifickými podmienkami zmluvy, záväzkami a predmetmi plnenia. Upravujú sa tu podmienky telesných (pracovných) a hospodárskych práv na princípe "bratstva". Tento princíp rešpektuje skutočnosť, že každý aktér vzdelávacieho trhu má rozdielnu výbavu telesných, duševných i duchovných schopností, rozdielny potenciál i potreby, a rovnako aj iné časové a priestorové možnosti. Dolná vrstva sa zameriava na takú úpravu zmluvných podmienok, ktorá spomínané rozdiely a špecifiká rešpektuje a ctí si. Aktéri, ako subjekty vzdelávacieho trhu, sa zaregistrujú v registri MV SR cez špeciálnu IKT platformu. Zaregistrované subjekty potom môžu samoriadene uzatvárať zmluvy o spolupráci v medziach vyšších právnych noriem a registrovať ich v registri platformy.

Spomínané tri vrstvy samosprávy tvoria štruktúru celonárodného samosprávneho orgánu EDUpolis ako aj lokálneho orgánu EDUdéma, ktorý samospravuje činnosť v rozsahu širokej vzdelávacej komunity alebo kolónie. Širokou vzdelávacou komunitou rozumieme skupinu všetkých aktérov, ktorí vytvorili zmluvné záväzky ku konkrétnej komunite vzdelávajúcich sa. Teda okrem žiakov a pedagógov aj rodičia, investori, poskytovatelia služieb a ďalší (kapitola 4.2.) Kolóniu môže tvoriť viacero vzdelávacích komunít v jednom areáli, alebo pod jednou značkou.

Úzkou vzdelávacou komunitou - EDUtéka - rozumieme skupinu žiakov, študentov, sprievodcov, asistentov a iných aktérov, ktorí sú priamymi aktérmi vzdelávacieho procesu, teda interakcie medzi vzdelávajúcim sa a vzdelávacím prostredím. Úzka vzdelávacia komunita EDUtéka tvorí mikrosprávu EDUvolúcie. Je súčasťou vzdelávania sa a žiak/študent sa spolupodieľa na riadení vzdelávacieho procesu a riadení seba samého v režime sebariadeného a samoriadeného vzdelávania (kapitola 8.1 a 8.2.).

Sebariadeným vzdelávaním rozumieme vzdelávanie sa, ktoré si v plnej miere riadi žiak. Samoriadené vzdelávanie je vzdelávací proces riadený spoločne - na konsenzuálnom princípe a pri rovnosti všetkých účastníkov vrátane pedagógov.

© Autori: Miroslav Sopko a Anton Adamčík, 2021. Všetky práva vyhradené. Poháňané reakčným systémom Typemill.