9. Presadzovanie štátnych záujmov v EDUvolúcii
Štát v hre zostáva aj naďalej, ale už nie celkom v úlohe výkonného riaditeľa a správcu. Obe právomoci má zúžené - čiastočný výkon v oblasti financovania a hospodárstva, čiastočne v oblasti legislatívy a plne v oblasti výkonu spravodlivosti.
To znamená, že väčšina právomocí, ktoré mu obvykle umožňujú zasahovať do procesu vzdelávania v tradičnom školstve, preberá samospráva súbežného vzdelávacieho systému - EDUpolis. Tá je prostredníctvom subjektov zapojených do vzdelávacieho trhu úzko previazaná prakticky so všetkými stránkami života spoločnosti. Napríklad metodické riadenie vzdelávania zo strany štátu nahradzujú námety od rôznych subjektov zapojených do vzdelávania vrátane takých, ktoré vznikajú priamo za týmto účelom. Alebo pôvodné povinné štátne vzdelávacie programy nahrádzajú odporúčania od v systéme uznávaných autorít. V podstate je tu uplatňovaný princíp, že všetko, čím sa dá vzdelávací proces zdokonaliť a zefektívniť, sa deje tiež formou ponuky a dopytu. A pokiaľ na sformulovanie a presadzovanie požiadaviek a predstáv je potrebná kolektívna akcia, deje sa tak formou samosprávy.
Štátne záujmy a ciele súbežný systém nediskriminuje, štát má na proces vzdelávania dosah prostredníctvom svojich orgánov, ktoré vstúpia do systému ako registrované subjekty a využívajú rovnaké nástroje, ako ktorýkoľvek iný subjekt vzdelávacieho trhu alebo orgánu samosprávy. To isté, čo platí pre štát, platí aj pre záujmy územnej samosprávy regiónov, miest a obcí.
Všeobecná štátna správa (teda mimo problematiky vzdelávania) sa bez obmedzení realizuje aj naďalej v súlade so všeobecne záväznými predpismi. Navyše, v rámci EDUvolúcie existuje inštitút zákonnej certifikačnej autority, ktorý na príslušné orgány štátnej správy vo vymedzenom rozsahu deleguje certifikačné oprávnenia. Získaním príslušného štátneho certifikátu môže byť podmienené odstránenie niektorých obmedzení v ponuke služieb na vzdelávacom trhu alebo v rozsahu ich prípustného financovania zo štátnych zdrojov.